David Fábry: Kdybych v tom svém minulém životě byl třeba muslimem a potkal se se svým současným bratem Lukášem Lhoťanem, stejně by mě na začátku miloval jako pak by mě nenáviděl.
Dialog medzi náboženstvami: Boh sa predstavuje v Allahovi
Kresťania majú často predsudky voči moslimom a zasa naopak. Kresťansko-islamská spoločnosť zasahuje. Rozhovor s Dr. Thomasom Lemmenom, kresťanským generálnym riaditeľom a Karimou El-Zein, moslimskou podpredsedničkou.
Kresťansko-Islamská spoločnosť existuje v Nemecku už viac ako 30 rokov. Čo viedlo k jej založeniu?
Dr. Thomas Lemmen: „Kresťansko-islamská spoločnosť” bola založená v roku 1982 v Iserlohne. Ľudia, ktorí prišli do Nemecka ako pracovná migrácia, svojím príchodom zviditeľnili tému náboženstva. Táto nová realita v nemeckej spoločnosti viedla k verejnej spoločenskej diskusii. V tom čase ešte mnoho Nemcov vnímalo islam ako náboženstvo cudzincov. Mnoho otázok v kontexte s moslimami bolo otázkami týkajúcimi sa výhradne ich cudzineckého pôvodu. Z toho sa vyvinul a rozvinul podnet na zlepšenie situácie moslimov v Nemecku, aby sa tým prispelo k zlepšeniu ich integrácie. Najprv to boli kresťanské cirkvi V Kölne a Mníchove, ktoré pristúpili k spoločnému dialógu medzi kresťanmi a moslimami. Vtedajší generálny tajomník „Svetového Islamského kongresu“ povzbudil moslimov k výmene názorov s kresťanmi. Následovným krokom bolo založenie „Kresťansko-islamskej spoločnosti“. Cieľom bolo spoločná iniciatíva moslimov a kresťanov, ktorí sa spoločne zaktivizovali a zasadzovali pre porozumenie obidvoch náboženstiev v Nemecku.
Karima El-Zein: Členkou Kresťansko-islamskej spoločnosti som sa stala pred ôsmimi rokmi. Mimochodom, k islamu som konvertovala v roku 1985. Bola som síce vždy veriacou, ale v tom čase som mala veľa kontaktov so žiadateľmi o azyl a moslimami, ktorí mi prekladali Korán. Celé dva roky som sa zamestnávala štúdiom islamskej kultúry a histórie. Bola som hľadajúcou a našla som Islam.
Je potrebnej este veľa informatívnej práce o týchto náboženstvach. Napríklad, veľa kresťanských žien si myslí, že ako moslimky by museli vždy nosiť šatku na hlave, avšak to vôbec nie je nutné. „Kresťansko-islamská spoločnosť“ vytvára fórum, v ktorom ľudia rozličných náboženstiev nachádzajú rovnakú reč. Mnohokrát pozorujem, ako mnohým ženám sa uľaví, keď dostanú odpovede a vysvetlenia na svoje otázky, ktorých predmetom je islam.
Slová ako “džihád” a “islamisti” sa vyskytujú často v médiach a ponorujú sa do kontinuity s islamom. Vtedajšie otázky nie sú rovnaké ako dnes. Aké ciele vidíte aktuálne pred sebou?
Dr. Thomas Lemmen: Pri príležitosti 25. Výročia založenia sme prijali nové „Vyhlásenie o základoch kresťansko-islamskej spoločnosti“. Pôvodné vyhlásenie bolo silne formované, takpovediac vylisované duchom starostlivosti: kresťania sa zasadzovali za to, aby moslimovia boli rovnocenne a rovno platne uznávaní v spoločnosti . Dnes bysme to už takýmto spôsobom neformulovali. Hovoríme o kooperatívnom partnerskom dialógu, takrečeno o partnerskom dialógu v rovnakej výške očí. Snažíme sa dosiahnuť spoločné ciele v našej spoločnosti, o ktoré sa spoločne zasadzujeme.
Karima El-Zein: Islam má byť uznaný ako náboženská spoločnosť. Náboženské vyučovanie v školách sa má stať normatívnou samozrejmosťou. Okrem toho organizujeme tiež moslimskú zdravotnú pohotovosť, čo znamená, že keď sa moslimom prihodí nehoda alebo havária, na miesto nehody sa dostaví záchranný zdravotnický personál , aby ošetril zranenú osobu. Okrem toho v tomto roku planujeme multi-kulturálnu cestu do Paríža a v budúcom roku do Maroka. Na týchto cestách chceme dať ľuďom príležitosť spoznávať sa, dozvedieť sa niečo o sebe a o svojom náboženstve. Ďalej by sme chceli ponuknúť viac seminárov pre starostlivosť o moslimov v domovoch dôchodcov a v nemocniciach.
V čom mimoriadne nachádzate výzvu pre váše vzájomné sprostredkujúce úsilie výmeny informácii o obidvoch náboženstvách?
Dr. Thomas Lemmen: Keď vstúpite do nášho domu, hneď uvidite dva symboly: na ľavej strane kaligrafiu s Božími menami z Koránu a na pravej strane kríž. Obidva symboly tam patria a obidva neodmysliteľne patria k našej spoločnosti. Vychádzame z toho, že Boh prijíma našu rozmanitosť. A zameranie na Boha je základnou pozícou, ktorá nás spája.
Karima El-Zein: V čase, keď som konvertovala,bolo to veľmi ťažké pre moju rodinu, ktorá to nemohla pochopiť. Pre mojich priateľov a spoločnosť bolo moje obrátenie k Allahovi nerozluštiteľnou hádankou. A práve takýmto ľuďom pomáhame, aby sa obrátili k verbálnemu dialógu. Prvý príchod do „Kresťansko-islamskej spoločnosti” je pritom ľahký, pretože tu sú veriaci obidvoch vierovyznaní. Učíme sa napríklad pri modlitbe spoznávať jednotlivé náboženstvá. Každý niečo spontánne prednáša a prizom ho všetci pozorne počúvajú. Nechceme sa stať jednotným náboženstvom, chceme sa len na fundamentoch našich spoločných znakoch učiť lepšie zaobchádzať s našími rozdielmi. Pretože vlastne veríme v toho istého Boha.
Poznámka: Pri čítaní tohoto rozhovoru som si na príklade Karimy uvedomil, že je možné vo svojom živote konvertovať k inému náboženstvu, ale nie je možné zmeniť motiváciu. Karima by rovnako jednala, aj keby od islamu konvertovala ku kresťanstvu.
Autor: Igor Ahmed Harničár-Dietrich
Zdroj: Goethe.de 2013, Interview viedla Martina Kix, redakcia: Arian Fariborz/Qantara.de
Autor
8 Komentářů
Karima El-Zein:,,,,bola som veriacou a konvertovala som,”
V ,,SZ” sa uvádza,čo Boh požaduje od svojho ludu:,,..Len aby si sa bál Hospodina svojho Boha,chodil po jeho cestách,miloval Ho a služil Hospodinovi,svojmu Bohu,celým svojím srdcom a celou svojou dušou,aby si dbal na Hospodinove prikázania a nariadenia…”
Jasné že požaduje:-bat sa Ho,chodit po Jeho cestách,milovat Ho,služit Mu srdcom a dušou,dbat Jeho prikázaní.
Dá sa zhrnut ako,,naprosté,milujuce a dobrovolné podradenie Bohu”.Všetko toto vyjadruje islám.Ked to mám,tak načo konvertovat na to,čo mám.
Alebo nemám?A teraz budem mat,ked som to nezachytil predtým,ked som mal?
Alebo si budem mysliet,že mám,to,čo aj tak nemám,len o tom neviem?smile
Já jsem tedy poněkud nepochopila to s tou záchrankou, to jako souběžně s “civilní” zdravotní službou má fungovat nějaká speciální muslimská rychlá pomoc? Co to je za šílenost?
Igore Ahmede, poslední poznámka je skutečná perla. Kdo se odvrátí od islámu a konvertuje jinam, dopustil se smrtelného hříchu a musí být zabit. To je holý fakt. Takže opět jeden z mnoha prolhaných manipulativních článků podporující agresivní islámskou ideologii.
Karima El-Zein,škoda,že(ešte predtý,ked bola,,len”veriacou)jej ubehol odkaz o ,,milosrdnom Samaritánovi”.Tak by pochopila,že by pre raneného moslima nemusí vytvárat paralelnu záchrannu službu.
Snád raz pochopí,že Pokoj(islám)nie je vec,praktika alebo technika.
Ad.3)No já si za svým názorem stojím. Ex-moslim Lhoťan taky nezměnil motivaci, když se z něho stal křesťan – i když se již s tou zbraní, kterou používal Hamas, nefotí.
http://www.militarygames.cz/obrazky/airsoft25.8.5-23d1aa.jpg
Motivácia a realizácia je obrovský rozdiel.Dobre sa realizuje v krajinách Slávnej i Velkej revolucie.smile
Igore, mohl byste trochu víc popsat, jak funguje a jaký smysl má ta muslimská záchranka?
Ľudia strácajú rozum!!!
.
Neexistuje nič krajšie ako mystika ktorú má Katolícka Cirkev. Samozrejme že je treba sa snažiť a neochabovať, ako nám hovorí Kristus. Ostatné "náboženstvá" mystiku nemajú, lebo mystika má viesť k Bohu a jediná Cesta k Bohu je cez Katolícku Cirkev, ako to teraz aj potvrdil Pápež František. Ostatné "náboženstvá" sú iba klam a mam tohto sveta. Neexistuje islamská mystika, lebo islám bol založený satanom na zničenie Kresťanstva pod vedením pápeža. A ostatné "náboženstvá" mystiku nemajú tiež. A o čo ide na tomto svete? O to, aby bola hlásaná Pravda a tú má jedine Katolícka Cirkev.
Píšete tu o nejakom karmelitánovi čo konvertoval na islám. On nepochopil život a tak aj dopadol. Boha vymenil za satana a pre nás je to výstrahou že môžeme tiež tak dopadnúť, ak nebudeme hľadať hĺbku Kristovho Evanjelia.
Prečo potom karmelitán konvertoval?
Nebezpečnejšie stretnutie čakalo Konštantína-Filozofa s mohamedánskymi Arabmi, nepriateľmi kresťanskej náuky o Sv. Trojici a kresťanskej viere vôbec – niekde pri Bagdade. Prvou ich zbraňou oblo potupenie všetkých tamojších kresťanov, na ich dvere mohamedáni namaľovali diabolské obrazy a potmehúdsky sa potom pýtali filozofa, aby im vysvetlil, čo to znamená? Konštantín spokojne odpovedal: „Vidím diabolské podoby a myslím, že tam vnútri žijú kresťania; démoni totiž, keďže nemôžu s nimi žiť spolu vo vnútri, utekajú od nich von. Kde však zvonku niet tohto znamenia, tam bývajú démoni vo vnútri spolu s obyvateľmi domu.“ – Na to v rozhovore s mohamedánskymi učencami, ktorí vyvyšovali svojho proroka Mohameda nad Krista, pretože vraj získal veľa prívržencov, ktorí verne zachovávajú jeho zákon, kým Kristovi veriaci neplnia vraj tak verne jeho príkazy, podal Konštantín zrozumiteľné vysvetlenie v priliehavom podobenstve:„Kresťanstvo je ako veľké a hlboké more, ktoré vedia preplávať len silní vo viere a s pomocou Božou. Mohamedánsku vieru naproti tomu možno prirovnať len k úzkemu moru, ktoré každý môže ľahko prekročiť. Mohamed vám nedal nijaké príkazy, aby ste krotili svoj hnev a náruživosť, ale ich uvoľnil a tak vrhá vás do osudnej priepasti! No nie tak Kristus! Dvíha človeka z nízkosti hore a poučuje ho vierou a mocou Božou. Postavil ho do stredu medzi anjelov a nemou tvárou. Rečou a rozumom sa líši človek od zvieraťa, sklonom k hnevu a náruživosti sa zasa líši od anjelov. A podľa toho, ktorej stránky sa človek pridŕža, alebo sa povznáša vyššie, alebo padá dolu.“ – Obhajujúc kresťanskú vieru v najsv. Trojicu, Konštantín rozlišuje tri Osoby v jedinej božskej prirodzenosti a uvádza aj svedectvo mohamedánskeho koránu (sura 19, 17) o panenskej Matke Ježišovej. Že nešlo mohamedánom len o teoretické otázky vieroučné, ale sledovali aj iné praktické ciele, naznačujú akési ich výčitky, že kresťania nedbajú Kristovho príkazu, aby milovali aj svojich nepriateľov, a že nenasledujú príklad svojho Učiteľa, ktorý zaplatil daň za seba i za svojich učeníkov, kresťania však nechcú kresťanom odvádzať daň. Zdá sa, že tu zaznievajú spodné tóny onej výbojnosti islamu, ktorých obeťou sa stal neskoršie Carihrad a celá byzantská ríša. V tejto súvislosti by malo svoj význam zámerné vychvaľovanie sa bohatstvom a krásou kalifovho dvora, čo však Konštantína nijako neomráčilo, len jednoducho poznamenal: „Česť a chvála nech je vzdaná Bohu, ktorý stvoril všetky tie veci a dal ich ľuďom na potechu, Jemu patria, nikomu inému.“ – Aj nevydarený pokus Arabov napokon otráviť Konštantína, by potvrdzoval, že im šlo o viac, ako o teologickú dišputu, keď tu šlo priam o život cisárovho filozofa Konštantína.
Tento neohrozený svätý zápal pre vec Božiu zaznamenávajú aj ostatné Konštantínove rozhovory na Kryme aj v Benátkach. Aj dnešného čitateľa jeho životopisu udivujú bystrosť ducha, teologickou hĺbkou, pohotovou znalosťou Písma sv. a sv. Otcov, ale najmä zanietenou láskou pre všeobecnú Cirkev Kristovu. V tom je tento slovanský apoštol príkladom aj našej dobe.
pripomenme si koho oslavujeme akych gigantov synov KC a synov grecka o ktorych nic nevieme hoci sa nimi hrdime
svaty Konstantin-Cyril nema len tak pridomok filozof medzinabozensky kvazidialog tazko u neho hladat priamo hlasal jedinu pravu vieru