Na základe toho čo som napísal v minulom článku a ohlasov v komentároch na článok som sa chcel pôvodne rozpísať o osobnostných kvalitách manažéra, ktorý vedie ľudí slúžením.

Môj zámer si však ponechám na neskôr. Od témy vzdelávania a jeho efketívnom využití v prospech firmy sa však odkloniť nemienim.

Rád by som sa s vami podelil o pre mňa cennú skúsenosť skôr, ako mi jej detaily vymiznú z pamäte. Nedávno som sa stretol so spolužiakmi, ktorí podnikajú v rôznych odboroch. Samozrejme som im ponúkol svoje lektorské služby. Na moje počudovanie som si však vypočul rôzne prístupy a názory na firemné vzdelávanie. Prakticky ani jeden z nich nevedie svoju firmu služením. Poďme si spolu prejsť ich výroky:

• Vzdelávacia agentúra prišla za mnou s ponukou vzdelávania. Prefinancujeme to cez fondy, takže ma to nebude nič stáť!
• Zaplatil som svojim ľudom nejaké školenia, nech majú pocit, že mi záleží na ich odbornom raste.
• Zaplatil som síce zamestnancom vzdelávanie, ale naďalej budeme pracovať ako poviem ja, tie myšlienky o participatívnom manažmente nie sú do našej firmy vôbec vhodné!
• Pokiaľ moji podriadení lektora na vzdelávaní dobre počúvali, tak sa ma už nič nemusia pýtať!\”
• Také vzdelávanie moji kolegovia bez alkoholu nezvládnu!

Toto som od svojich spolužiakov manažérov naozaj nečakal. Asi naozaj nevybrali správnu formu vzdelávania, od vzdelávacej agentúry počnúc až po obsahovú štruktúru. Takto použité peniaze, čas a energia pre organizovanie vzdelávania je v absolútnom protiklade Greeanleafovej filozofie Servant Leadership, preto mi na záver dovoľte konštatovať, že ryba smrdí od hlavy a vzdelávanie prostredníctvom fondov kazí ekonomické prostredie a devalvuje hodnotu vzdelávania.

Nasledujúce pokračovanie nastavím podľa vašich komentárov, tak neváhajte a vyslovte aj vy svoje skúsenosti.

Autor: Martin Zibrín

Přečtěte si také od autora: Vzdelavanie manažerov je IN