Skoro 29 rokov ma volajú tým istým menom a ja nerozumiem prečo.

Už som sa predsa toľkokrát zmenil – po nepatrných krokoch aj tak výrazne, že sám nespoznávam, čím a kým som bol.

Mal by som teda kráčať po svete stále s tým istým volacím kódom? Prečo?
To, že meno je úplne samozrejmá vec, ma nezaujíma. Teda presnejšie – zaujíma ma to práve preto, že je to také samozrejmé.

Meno nie je len tak.
Schválne, skúste si to – oslovte niekoho s plnou vážnosťou a plnou bdelosťou formálne jeho

menom. Niečo zarezonuje, niečo sa ozve. Meno je brána, kľúč k človeku. Most, po ktorom sa k nemu dá prejsť.
Mám tiež vážne podozrenie, že to tak nebude len s ľuďmi – stačí sa pozrieť, ako si z pomenovávania vecí vytvárame svoje svety, ich pochopenie – a náš postoj k nim. Len ťažko si oddelíme meno od vnemu. Stará otázka, či by ruža voňala inak, keby sa inak volala, má stále svoje miesto.

Ale späť. Mená nezvykli byť brané na ľahkú váhu. Pridelenie či zmena mena často bývala súčasťou rituálu prechodu. Teda akt vyznačujúci prekročenie prahu, prekonanie istej hranice, medzníka v živote človeka. Len pár príkladov:
– nové meno získavané u niektorých indiánskych kmeňov po absolvovaní iniciácie
– v Japonsku dostávali mladí muži nové meno po dosiahnutí dospelosti, podobne ako umelci a remeselníci prijímali nové meno po vstupe do učenia a spravidla tiež nové meno, keď učenie ukončili a vydania sa na samostatnú dráhu (pričom nebolo výnimkou, že si meno za života ešte niekoľkokrát zmenili)
– rádové mená mníchov na Západe ako veľmi charakteristický a veľavravný príklad
– ich paralela v buddhistických školách – „meno Dharmy“, dávané po formálnom vstupe do buddhistickej praxe (toto meno dostáva žiak od svojho učiteľa a môže vyjadrovať žiakovu významnú osobnú silu, prípadne smer, ktorým je vhodné sa rozvíjať – v tibetských školách to môžu byť napríklad mená ako Karma Džigme Dordže alebo Karma Tsultrim Gyamtso – kde „Karma“ v tomto prípade označuje príslušnosť k línii Karma Kagyu, „Džigme Dordže“ potom znamená „nebojácny diamant“, „Tsultrim Gyamtso“ je „oceán disciplíny“ alebo to môže byť niečo veľmi poetické a inšpiratívne, napr. Karma Jonten Dawa – „mesiac buddhovských kvalít“)
– sobáš (presnejšie vydaj ženy)
– niekdajší ruský zvyk preberať meno po otcovi ako stredné meno
– posmrtné mená v niektorých kultúrach
– o židovských menách píše priamo tu na Shekeli Achab

Vždy znovu sa tak dostávame k tomu istému – zmena mena signalizuje, ohlasuje a sprevádza alebo vytvára zmenu v živode, bod/rituál prechodu. Tiež to jasne ukazuje, že väčšina kultúr reflektovala skutočnosť, že človek sa mení. (Páči sa mi, ako podobne znie „mení“ a „meno“)

A potom v nejakom bode na Západe padlo rozhodnutie, že človek bude mať na celý svoj bohatý a neustále sa meniaci život jedno meno (okrem spomínaných výnimiek). Môžem stokrát chápať, že je to administratívne jednoduchšie a výhodnejšie. Čo má administratíva spoločné s mojim životom? Administratíva je neživotná, som pre ňu iba položka. Kde sú v nej zahrnuté moje túžby a priania, moja odvaha a sila, moje pochybnosti a pochybenia? Som predsa človek, nech už to znamená čokoľvek.

Preto môžem povedať: už veľakrát som cítil, že nastal čas, aby som za sebou nechal svoje staré meno a išiel ďalej s menom novým. Nemá to nič spoločné s neúctou k menu, ktoré mi dali moji rodičia. Má to všetko spoločné s tým, že sa vyvíjam, mením a už nie som, čím som bol a ešte nie som, čím (možno) budem. Sú zmeny, ktoré si pýtajú ich potvrdenie zmenou mena.

A teraz – prečo by sme tento princíp nemohli uchopiť aj z opačnej strany? Preto tá kurzíva o pár riadkov vyššie, kde som nadhodil, že zmena mena môže vytvárať zmenu v živote. Prečo by sme nemohli cielene zmeniť svoje meno v období, kedy sa o nejakú zmenu ešte len usilujeme a podporiť toto úsilie aj takýmto krokom? Samo o sebe je to zdanlivo málo (alebo tiež zdanlivo blbosť), ale synergia viacerých malých krokov – to už má svoju silu.

Pri všetkej exotickosti cudzích mien totiž často zabúdame, že aj nám známe a úplne samozrejmé mená majú svoj vnútorný význam, často fascinujúci a plný potenciálu vytýčiť smer či nadchnúť a inšpirovať: Peter ako skala, Mária ako B-hom milovaná, Viktor ako víťaz, Leo ako lev, Katarína ako čistá… Vyberte si.

Možno nie je ani potrebný formálny zápis v občianskom, možno úplne stačí meno ako nová „prezývka“. Možno je dosť, aby toto nové meno bolo platné iba v istej skupine ľudí alebo dokonca aby človek len začal na seba nazerať s týmto novým menom. Ak ide o zmenu, každá drobnosť sa počíta.

Nomen omen, vskutku.

Autor: Tomáš Beňadik

Přečtěte si také I. část: zde

Přečtěte si na stejné téma Achaba: Třetí jméno díl I. a Třetí jméno – Mamelošn – díl II.