Prestal som sa ľuďom zdraviť.
Aby som bol presný, prestal som sa zdraviť „do videnia“. Rád druhým zaželám pekný deň. Ak to však nie je pravda, nehovorím im, že ich chcem vidieť opäť.

Neberiem argument, že je to bežná slušnosť. Rovnako neberiem argument, že „sa to tak robí“ – a ten neberiem s mimoriadnou pozornosťou. Pretože otázka znie: prečo by som mal niečo robiť len preto, lebo je to tak zvykom? Čo je to za nezmysel?

Nedostal som predsa schopnosť vnímať, usudzovať a vyvodzovať závery len preto, aby som bezmyšlienkovite preberal čokoľvek, čo mi je podhodené.

Celé to vlastne naštartoval tento citát:
„Presná reč plodí presné myslenie, hoci väčšina ľudí predpokladá opak.“ (Peter J. Carroll)

To ma zaujalo. Znelo to dostatočne kontraintuitívne a provokatívne na to, aby som  sa rozhodol vyskúšať to.

Začal som si teda všímať, čo vlastne hovorím. A s malým prekvapením som zistil, že množstvo vecí, ako napríklad to zmieňované „do videnia“, hovorím úplne automaticky. Bez rozmýšľania. Bez uvedomovania si, čo som vlastne povedal – a bez toho, aby som to tak naozaj myslel. Zo vzťahu forma-obsah teda ostala iba forma. Žiadny obsah.

To som vyhodnotil ako prekvapivo hrubú chybu – a predovšetkým ako príznak chybných procesov v mojom fungovaní.  Ako môžem usilovať o slobodu, ak ani neviem, čo hovorím?

Preto som pokračoval. Tak sa vlastne celá táto hra, obyčajné nazretie na „do videnia“ stala jedným z prostriedkov, ako na seba začať vidieť. Metóda, ako nazerať do svojich slepých bodov. Pretože tak, ako som odpozoroval, že niektoré veci hovorím úplne automaticky, som zistil, že často aj myslím a konám čisto na základe návyku.

V konečnom dôsledku tu ide o akýsi zvláštny druh disciplíny a úprimnosti pred sebou samým. Je to moja malá snaha žiť tak, aby som za svoje činy mohol byť zodpovedný – aby som vedel, čo myslím, hovorím a robím. Pretože sa dá odsledovať, že fungovať iba návykovo a bez bdelosti znamená často jednať na základe už neaktuálnych premís a pohnútok, ktoré majú niekedy neuveriteľne bizarný pôvod, možno už nijako sa nevzťahujúci k súčasnej situácii človeka – a napriek tomu naďalej vytrvalo zafarbujú jeho vnímanie a konanie.

Samozrejme, vôbec tu nejde o to, byť programovo neslušný. Ide o to byť vedomý. Nežiť rozptýlene a neprítomne, nemrhať časom a príležitosťou, nebyť neustále stratený niekde, kde nie som schopný vidieť to, čo je priamo predo mnou a nebyť tak stále niekde inde, len nie tu – tu, kde sa vlastne všetko odohráva.

A keďže veci neexistujú v izolácii, to, čo začalo rečou, sa postupne stále viac prenáša aj na úroveň tela a  mysle.
Výsledky?
Za mnohé len pár príkladov: zistil som napríklad, že je omnoho úžasnejšie byť pri interakcii s ľuďmi naozaj tam – skutočne im pozrieť do očí a vnímať ich všetkým, čím sa dá, nelietať pri tom mysľou niekde úplne inde.
Že vlastne vôbec nie je problém povedať „áno“ alebo „nie“ vtedy, keď to naozaj povedať chcem alebo povedať svoj názor a stáť si za ním, aj keď to znamená, že sa ním človek vyčlení z kruhu ľudí, ktorí chcú počuť len to, čo chcú počuť.
Že svoje ego občas môžem pokojne nechať odpočívať a nemusím reagovať osobne na každú vec namierenú na mňa, že sa napríklad množstvo útokov dá s úsmevom nechať prejsť povedľa a dobre sa na tom baviť.

Sú to zdanlivo drobnosti, ale kľúčové slovo tu je synergia. Jedna drobnosť vedie k ďalšej a postupne to stále viac otvára možnosti fungovania. Umožňuje mi to trénovať svoju pozornosť a stále viac si uvedomovať, čo so mnou hýbe – a tiež kam, ako a prečo. Vďaka tomu sa potom vnútri uvoľňuje priestor na rozhodovanie a odstup na to, aby som sa mohol pozrieť na svoj život a priebežne ho prehodnocovať a vyberať si jeho súčasti v súlade s cestou, ktorou chcem naozaj ísť.
V živote je mnoho úžasných vecí, ale možnosť voľby – a možnosť slobody – je, aspoň pre mňa, jedna z tých najlepších.
Vymeniť pár slov za možnosť podieľať sa na svojej slobode sa mi zdalo ako celkom dobrý obchod.
Povedal som si, že tá trocha neslušnosti za to stojí.
Prajem vám pekný deň.

Autor: Tomáš Beňadik

Přečtěte si také od autora: Meno prázdnoty (alebo o tom, přečo nie som buddhista – znesamozrejmovanie III.)