„Celý trik je v tom, na co položíme důraz. Můžeme ze sebe udělat chudáky, nebo nabrat sílu. Množství práce na dosažení obého je stejné.“ (Carlos Castaneda)
Nemôžeme sa nerozhodovať.
Neustále, moment za momentom, si niečo myslíme, hovoríme alebo robíme.
Vyhodnocujeme. Reagujeme. Zaujímame postoje. Rozhodujeme sa – aj keď si to ani neuvedomujeme. Nezáleží na tom, že väčšinou fungujeme na základe zabehaných zvykov.
Rozhodovanie sa dá uchopiť vedome.
Castaneda tvrdí, že na oba výsledky rozhodnutia je potrebné rovnaké množstvo práce. Z môjho pozorovania sa mi zdá, že je omnoho jednoduchšie nechať sa len tak nerušene viezť na vlne lenivosti, sebectva a ďalších doplnkov života moderného človeka smerom do entropie. Omnoho náročnejšie sa mi javí kráčať smerom ku kultivácii pozornosti, slušnosti, myslenia a konania, lojality…
Lenže – čo ak má Castaneda pravdu?
Čo ak sa jedna cesta iba zdá jednoduchšia, pretože sme si na ňu zvykli?
To by potom znamenalo, že ak už mám vynaložiť nejaké množstvo energie, môžem sa rovno rozhodnúť, že to bude smerom, ktorým chcem ísť, namiesto toho, ktorým sa mi ísť chce.
A existuje zrejme jediný spôsob, ako si to overiť.
Vyskúšať to.
Vždy existuje medzera medzi impulzom a činom.
Vkĺznite do nej. A vyberte si smer.
Všetko dobré v roku 2012.
Autor: Tomáš Beňadik
Žádný komentář