Ako by sa veci javili, keby sa nejavili tak, ako sa javia?

Táto otázka ma máta už nejaký čas a rád a často do nej narážam čelom. Pri čom si rovnako rád pripomínam:
„If the doors of perception were cleansed, every thing would appear to man as it is, infinite. For man has closed himself up, till he sees all things through narrow chinks of his cavern.“
(„Keby brány vnímania boli očistené, všetko by sa človeku javilo také, aké to je, nekončené. Pretože človek  sa uzatvára, až kým všetky veci nevidí cez úzke štrbiny svojej jaskyne.“ William Blake, The Marriage of Heaven and Hell)

Lenže – čo vlastne znamená „očistiť brány vnímania“?

Vnímanie (resp. vnímanie a od neho neoddeliteľná súbežná interpretácia) je naučená zručnosť. A naučili sme sa čo je čo a čo je ako až do tej miery, že sa skoro nepýtame prečo. Akceptujúc zabehnutý spôsob vnímania/interpretácie, zotrvávame vo svete, v ktorom sú nám veci známe, v ktorom sú samozrejmé.

Čím sa dostávame k tomu, že aj keď nie každý je spokojný s tým, ako vyzerá, každý je spokojný s tým, ako myslí. Ja nie.

Presne v tomto bode nastupuje znesamozrejmovanie. Systematický a cieľavedomý proces nazerania na veci, ako keby som ich videl po prvýkrát. Ako keby neboli známe – a samozrejmé. Je to zábavné a fascinujúce, ale je to tiež na dlho a o držku, pretože to vyžaduje pripustiť, že môj spôsob vnímania nie je jediný možný alebo dokonca jediný správny.

Znesamozrejmovanie je totiž možnosť nahliadnuť za svoje navyknuté vzorce – myslenia, vnímania a vzťahovania sa ku svetu a siahnuť po iných, alternatívnych pohľadoch a hrať sa. S nevinnou a otvorenou mysľou. Je to možnosť objaviť, že veci vidím nejako, pretože ich tak vidieť chcem a pretože som sa ich tak vidieť naučil. Objaviť, že sa možno mýlim a lipnem na predstavách. Príležitosť nemilosrdne, zvedavo, opatrne, kriticky (vyberte si) preskúmať svoj spôsob fungovania a pozrieť sa, či sa niečo nedá vylepšiť, aktualizovať, zmeniť, rozšíriť, vyhodiť… Možnosť rozobrať sám seba na súčiastky a poskladať sa nanovo. Občas pri tom nejaké súčiastky ostanú a nie je kam s nimi. To potom človek ide ďalej trochu ľahší.

V tomto bode je namieste otázka: prečo by to mal vlastne človek robiť a či to celé náhodou nie je kravina.
Je.

Samozrejme, je to blbosť, ak vám vaše vnímanie sveta vyhovuje a uspokojuje vás. Vtedy nie je dôvod hrať sa so znesamozrejmovaním a je to úplne v poriadku, je to vaše rozhodnutie. Mňa však baví spochybňovať, skúmať a skúšať, striedať pohľady a nachádzať, čo je v nich a za nimi a na čo všetko sa znesamozrejmovanie dá vztiahnuť a použiť. To je zase moje rozhodnutie.
Stále ma totiž baví otázka, ako by sa tie veci javili, keby… A tiež otázka, čo a ako tými bránami vnímania vchádza dnu, či sa to počas svojho pobytu správa slušne a v akej forme to zase odchádza von. Znesamozrejmovanie je možnosť, ako brány vnímania očisťovať a rozširovať si spektrum svojich možností – vrátane možnosti vybrať si.
Opäť ďalší kúsok do skladačky osobnej slobody.

Tak či tak, znesamozrejmovanie je celkom fajn zábava. Samozrejme.

Autor: Tomáš Beňadik

Přečtěte si také od autora: Sloboda je příšerná vec