Na konci roka sme položili niekoľko otázok  dvom zástupcom Islámskych náboženských komunít, Burhanovi Kesici z Islamskej rady a Aimanovi Mayzekovi z Ústrednej rady muslimov v Nemecku. Hovorili s nami o témach,ktorými sa  moslimovia  v roku 2015 najviac zaoberali: utečenci, terorizmus a antimuslimský odpor.

IslamiQ: Teroristické útoky vyvolávajú všeobecné podozrenie voči moslimom. Ako sa môže niekto ako muslimský občan postaviť proti tomu?

Aiman Mazyek: Najprv nech  sa jasne vysvetlí, že teror nemá základ v náboženstve a väčšina obetí tohto strašného a neľudského teroru sú po celom svete na míle vzdialený moslimom.

Burhan Kesici: Presne.Okrem toho vždy hovorím, že je nás  4,5 milióna moslimov v Nemecku a spolunažívame veľmi pokojne. Ak by islam skutočne vyzýval k násiliu, ako nás obviňujú, mali  by sme v Nemecku celkom odlišnú situáciu.

IslamiQ: Mešity sú chápané ako  miesta radikalizácie. V Nemecku sa diskutuje o kontrole nad mešitami, zatiaľ čo vo Francúzsku mnohé zrušili. Ako hodnotíte tento vývoj?

Kesici: Mešity boli a sú miesta náboženskej a sociálnej výchovy. Vždy pracovali nad integráciou moslimov, vopred predjímali problémy a riešili ich bez toho, aby sa o tom väčšinová spoločnosť dozvedela. A práve v tom spočíva náš problém. Nepodarilo sa nám dostačujúco vysvetliť prácu mešít.  Snažíme sa činiť  tak síce dnes,ale v napätej atmosfére rozhovory neznejú tak dobre a naše rokovania nie sú vždy úspešné.

Diskusia  o mešitách a ich uzavretie skôr omnoho viac zhoršia napätú situáciu a okrídlia strach z Islamu a z moslimov. Preto by som si želal viac rešpektu a pozitívne  diskusie o práci v mešitách.

Mazyek: Takisto si to želám, pretože súčasná situácia je veľmi znepokojujúca. Svedčí o chybnom ohodnotení a bezmocnosti, pretože práve moslimské obce vykonávajú  s  teológmi, napr. s imánmi, veľmi významnú spoločenskú a preventívnu prácu. Okrem toho, tieto komunity sú v Nemecku kľúčovým partnerom, pokiaľ ide o utečeneckú prácu.

IslamiQ: V treťom štvrťroku 2015 bolo zaznamenaných 13 útokov na mešity. V predchádzajúcom štvrťroku ich  bolo 5. Čím bol spôsobený tento nárast ?

Mazyek: Bohužiaľ počet neohlásených prípadov je oveľa vyšší! Už len samotné mešity nášho zväzu boli v tomto roku 12 krát obeťami týchto strašných činov. Tento aspekt je samozrejme veľmi zložitý, ale okrem iného má do činenia s tým, že strach a hnev poháňané utečeneckou politikou sa rozžeravuje  štváčmi a potom sa vybíja pri útokoch na náboženské inštitúcie a jednotlivcov.

Kesici: Medzi poburovateľov patria napr. fotografie zo Sýrie, Iráku, Paríža, rovnako ako aj PEGIDA a vyhlásenia politikov, ktorí sa nasadzujú  v každom čase. Preto sa väčšina nevie vysporiadať so strachom. Avšak pokiaľ ide o útoky na mešíty, tie už žiaľ nie sú konzekventne  sledované. Polícia sa čiastočne nezapodievala dôkladne s problematikou. Pachátelia dodnes neboli chytení. A tým sa rozpínavý prah útokov znížil.

IslamiQ: Šéf BKA (Spolkový kriminálny úrad) je presvedčený, že mladí ľudia s náboženskými koreňmi nie sú ohrození  nebezpečenstvom  radikalizácie. Ako možno mládež náboženský upevniť a posilniť?

Mayzek: Včasná a štruktúrovaná náboženská výchova je tu nutná a musí prebiehať v prvom rade v mešitách a hneď za nimi sú na rade školy. Raz už musí byť koniec s nesprávnym chápaním a predstavou, že sa do nej vkradli chyby, ktoré prispievajú k radikalizmu. Islam nie je problém, ale súčasťou riešenia!

IslamiQ: Akú zodpovednosť majú pritom Islamské náboženské komunity?

Kesici: Pán Münch hovorí presne to, o čom sa zmieňujeme už dlhé roky. Každý, kto pozná svoje náboženstvo vie dobre, že žiaden druh extrémov nie je želaný samotným náboženstvom. Náboženský  konsolidovaný ľudia majú  odlíšné stanoviská, ktoré im spoločne s Islamom nemôžu lepšie odporovať. Ale je tiež dôležité hľadať príčiny úletu mladých ľudí k radikalizmu.Aké sociálne a psychologické aspekty môžu mladých ľudí obzvlášť spríbuzniť s radikálnym ladením a poopičiť pre radikalizmus? K tomuto účelu existujú bohužiaľ len teórie, ale žiadne okrem málo spoľahlivých údajov.

Mazyek: Náboženské posilnenie mládeže by sa mohlo okrem iného pohnuť dopredu tým, že by sa náboženskému spoločenstvu dostalo už dlho očakávané uznanie a tým sa aj vo verejných vzdelávacích inštitúciách umožnilo včasné Islamské vzdelávanie.

IslamiQ: V akej miere sa návalom utečencov zmení Islamská komunita v Nemecku?

Mazyek: Islam v Nemecku bude pestrejší, komplexnejší, ale aj medzinárodne významnejší.

Kesici: Islamské spoločenstvá majú mamutiu úlohu pomôcť pri integráciií časti utečencov. Dobrá integrácia utečencov by mala mať na moslimov rovnako pozitívny vplyv. Môžeme v mnohom prispieť pre spoločenskú účasť utečencov v rámci našich štruktúr a kompetencií.

Arabsky hovoriace spoločenstvá sa teraz už čiastočne zmenili prílivom a budú tak ešte intenzívnejšie činiť v budúcnosti. Dúfame, že sa podarí komunitám čo najskôr začleniť utečencov do spoločenského života a pomôžu im nájsť správnu cestu v našej spoločnosti tak, ako sa patrí.

IslamiQ:  Sú moslimovia na tieto zmeny štrukturálne pripravený? Čo v tomto smere robí Koordinačná rada muslimov v Nemecku?

Mazyek: Aj pre obce a organizácie je táto situácia nová, takže sa snažíme vytvoriť stimuly pre utečencov prostredníctvom ich včasného zapojenia sa do komunít a vytvoriť im vhodné podmienky pre efektívne  možností využitia voľného času, ako sú jazykové   kurzy a  patronáty, čiže  poskytovanie sústavnej pomoci a podpory prostredníctvom rôzných ponúk  na užitočné trávenie voľného času.

Kesici: Takisto neverím, že moslimovia boli na to pripravení. Veď vidíme, že dokonca aj federálna a štátne vlády sa budú musieť vysporiadať s enormnými problémami, ktoré súvisia s prijatím  utečencov.

My moslimovia sme práve  v procese rozvíjania konceptov, ktoré sú o tom, ako môžeme aktívne pomáhať utečencom. Mame za sebou početné diskusie s ministerstvami a ďalšími aktérmi v tejto oblasti. Koordinačná rada moslimov hrá pri tomto  podstatnú rolu, pretože tu  budeme postupovať spoločne.

IslamiQ:  Čo si želáte v kontexte diskusie o Islame pre rok 2016?

Mazyek: Ja si želám, aby sa obcou splnená práca viac posunula do verejného obrazu najmä so zreteľom na problematiku utečencov a aby sa konečne prestalo diskutovať o tom, či Islam vôbec patrí k Nemecku, ale aby sa spolupráca pohla dopredu úprimnou  participáciou.

Kesici: Verím, že sme na dobrej ceste. Diskusia o islame sa aspoň čiastočne rozvinula pozitívne. Všímame si, že vládne agentury medzičasom  vstúpili do spoločnej práce s Islamskými náboženskými spoločnosťami. Zároveň máme pocit, že sa naše záujmy a obavy berú vážne. Dá sa povedať, že rokovania prebiehajú na rovnakej úrovni, na úrovni rovnakej výšky očí, čo je veľmi pozitívna zmena.

(islamiQ.de)